The African Liberation Struggle: Reflections
Táto práca sa zameriava na oslobodzovací boj od 60. do 90.
rokov 20. storočia v krajinách južnej Afriky za ukončenie vlády bielej menšiny. Autor píše na základe osobných skúseností.
Keď v máji 1963 vznikla v etiópskej Addis Abebe Organizácia africkej jednoty (OAJ), za sídlo Výboru pre oslobodenie OAJ bola vybraná Tanganika (dnes Tanzánia).
Všetky africké oslobodzovacie hnutia si potom otvorili svoje kancelárie v tanzánijskom hlavnom meste Dar es Salaam. Do Tanzánie odišlo žiť aj mnoho utečencov, ktorí utekali pred útlakom v krajinách južnej Afriky.
Autor bol začiatkom sedemdesiatych rokov mladým spravodajcom v Dar es Salaame a mal možnosť spoznať niektorých bojovníkov za slobodu a ich vodcov, ktorí tam v tých dňoch pôsobili. S viacerými z nich robil aj rozhovory a ako primárny zdroj niektorých materiálov obsiahnutých v knihe poskytol svojej práci ďalší pohľad. Bolo to jedno z najdôležitejších období v dejinách postkoloniálnej Afriky.
Väčšina krajín na kontinente získala nezávislosť do roku 1968. Najťažšie boje prebiehali v niekoľkých baštách vlády bielej menšiny v južnej časti kontinentu a v portugalskej kolónii Guinea-Bissau/Kapverdy v západnej Afrike, ktoré sa napokon skončili víťazstvom. Ako raz povedal prezident Nyerere: „V celej histórii mali nacionalistické boje jediný koniec: víťazstvo.“.
