Tvorba manieristického sochára Adriaena de Vriesa (1556-1626) dosiahla v posledných rokoch jeho života nové pôsobivé rozmery.
V rokoch 1620 až 1626, keď pôsobil v Prahe ako dvorný sochár habsburských cisárov, vytvoril de Vries sériu majstrovských bronzových diel, v ktorých sa naplno prejavil jeho uvoľnený modelovací štýl a dynamické kompozície. Táto práca vznikla uprostred nestáleho obdobia v dejinách Prahy, ktoré bolo poznačené povstaniami, zmenami režimu, vojnou a nepokojnou ekonomikou.
Nedávno objavená de Vriesova socha Bakchantka (1626), ktorú Rijksmuseum získalo v roku 2014 (najdrahšia antická socha, aká kedy zmenila majiteľa v aukcii), je vrcholom tohto obdobia neskorej tvorby. Táto publikácia, založená na novom výskume, využíva „Bakchanta“ ako ústredný bod pre skúmanie sochárovej neskorej tvorby a jej búrlivého kontextu.