Adam Mickiewicz

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 8 hlasoch.

Obsah knihy:

Adam Mickiewicz (1798-1855), poľský národný básnik, bol jednou z výnimočných osobností svojej doby. Roman Koropeckyj opisuje udalosti jeho života - jeho cesty, početné lásky, nepokojné manželstvo, roky strávené ako člen heterodoxnej náboženskej sekty a priateľstvá s takými velikánmi tej doby, ako boli Alexander Puškin, James Fenimore Cooper, George Sandová, Giuseppe Mazzini, Margaret Fullerová a Alexander Hercen - a vykresľuje portrét poľského básnika ako kvintesenciu európskeho romantika.

Mickiewiczov život a dielo, ktoré zahŕňa päť desaťročí jedného z najbúrlivejších období moderných európskych dejín, zároveň odráža a vyjadruje kultúrne a politické otrasy, ktoré poznačili postnapoleonskú Európu. Po básnickom debute v rodnej Litve, ktorý zmenil tvár poľskej literatúry, strávil päť rokov v ruskom exile za angažovanie sa v poľskej "vlasteneckej" činnosti. Jeho veľkolepé turné po Európe následne prerušilo povstanie jeho krajiny proti Rusku v roku 1830; jeho neúčasť na ňom ho prenasledovala do konca života. Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov zdieľal Mickiewicz osud iných poľských emigrantov na Západe. Tu napísal Predvečer praotcov, 3. časť (1832) a Pan Tadeusz (1834), pravdepodobne dve najvplyvnejšie diela modernej poľskej literatúry. Povesť najvýznamnejšieho básnika svojej krajiny mu zabezpečila miesto učiteľa latinskej literatúry na Akadémii v Lausanne a potom prvú katedru slovanskej literatúry na Collge de France. V roku 1848 zorganizoval poľskú légiu v Taliansku a po návrate do Paríža založil radikálne noviny vo francúzskom jazyku. Posledné dni svojho života venoval zakladaniu poľskej légie v Istanbule.

Táto bohato ilustrovaná biografia - prvá vedecká biografia básnika, ktorá vyšla v angličtine od roku 1911 - sa vo veľkej miere opiera o denníky, spomienky, korešpondenciu a básnikove literárne texty, aby objasnila jeho život, ktorý bol rovnako vznešený ako tragický. V závere opisuje slávnostný prevoz Mickiewiczových pozostatkov v roku 1890 z Paríža do Krakova, kde bol pochovaný v kráľovskej katedrále spolu s poľskými kráľmi a vojenskými hrdinami.