Hodnotenie:
Kniha Roberta Louisa Stevensona „Veselí ľudia a iné príbehy a bájky“ obsahuje množstvo zábavných poviedok, ktoré sú ukážkou jeho rozprávačských schopností. Zatiaľ čo niektorí čitatelia považujú poviedky za bohaté a pútavé, iní sa domnievajú, že táto zbierka nepatrí medzi Stevensonove najlepšie diela a nemusí sa páčiť tým, ktorí nepoznajú jeho štýl.
Výhody:Pútavé rozprávanie so zmesou napätia, humoru a živých opisov. Poviedky pokrývajú širokú škálu žánrov a tém a poskytujú zábavný zážitok. Pozoruhodné poviedky ako „Veselí muži“, „Will o' the Mill“ a „Olalla“ sú vyzdvihnuté pre svoju kvalitu a hĺbku. Fanúšikovia Stevensonovej tvorby ocenia jeho jedinečný rozprávačský hlas.
Nevýhody:Niektoré poviedky vnímajú ako nezaujímavé alebo bez hĺbky. Veľký dôraz sa kladie na opisné prvky, čo niektorí čitatelia považujú za únavné. Používanie škótskeho dialektu v poviedke Thrawn Janet predstavuje pre niektorých čitateľov problém. Celkovo zbierka nemusí nájsť odozvu u tých, ktorí ešte nie sú Stevensonovými fanúšikmi.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
The Merry Men
Kúpou jednej z klasických kníh 1. svetovej knižnice podporíte našu bezplatnú internetovú knižnicu elektronických kníh na stiahnutie. Navštívte nás online na www.1stWorldLibrary.ORG - - Bolo to krásne ráno koncom júla, keď som sa naposledy vydal pešo na cestu do Arosu. Noc predtým ma loď vysadila na breh v Grisapole.
Dal som si také raňajky, aké mi poskytol malý hostinec, a keď som si nechal všetku batožinu, kým nebudem mať príležitosť prísť si po ňu po mori, s veselým srdcom som vyrazil priamo cez výbežok. Zďaleka som nebol rodákom z týchto končín, keďže som pochádzal z nemiestneho nížinného rodu. Môj strýko Gordon Darnaway sa však po chudobnej, drsnej mladosti a niekoľkých rokoch na mori oženil s mladou ženou na ostrovoch.
Volala sa Mary Macleanová, posledná zo svojej rodiny.
A keď zomrela pri pôrode dcéry, Aros, farma s morským pobrežím, zostala v jeho vlastníctve. Neprinášala mu nič okrem životných prostriedkov, čo som si dobre uvedomoval.
Bol to však človek, ktorého prenasledovalo nešťastie.
Obával sa, že keď bude zaťažený malým dieťaťom, bude musieť podniknúť nové dobrodružstvo v živote.
A zostal v Arose a obhrýzal si nechty na osude. V tejto izolácii mu nad hlavou prešli roky, ktoré mu nepriniesli ani pomoc, ani uspokojenie. Medzitým naša rodina v nížinách vymierala.
Nikomu z tohto rodu sa nepošťastilo.
A môj otec mal možno najväčšie šťastie zo všetkých, lebo nielenže zomrel ako jeden z posledných, ale zanechal po sebe syna a trochu peňazí na jeho živobytie. Bol som študentom Edinburskej univerzity, žil som dosť dobre na vlastné náklady, ale bez príbuzných.
Keď sa nejaké správy o mne dostali k strýkovi Gordonovi na Ross Grisapol.
A on, keďže bol človekom, ktorý mal krv hustejšiu ako vodu, mi napísal hneď v deň, keď sa dozvedel o mojej existencii, a naučil ma považovať Aros za svoj domov. Tak som začal tráviť prázdniny v tejto časti krajiny, tak ďaleko od všetkej spoločnosti a pohodlia, medzi treskami a mokolami.
A preto som sa tam teraz, keď som skončil s vyučovaním, vracal v ten júlový deň s takým ľahkým srdcom.
