Štyri čudné poviedky (Esprios Classics)

Recenzie čitateľov

Zbierka Algernona Blackwooda „Štyri čudné poviedky“ obsahuje štyri rôzne príbehy, ktoré sa zaoberajú čudnou fikciou a ponúkajú atmosférické rozprávania, ktoré sa líšia tempom a pútavosťou. Niektorí čitatelia oceňujú hĺbku a zložitosť Blackwoodovej prózy, iní ju považujú za príliš opisnú a pomalú.

⬤ Evokujúca atmosféra a bohatá próza.
⬤ Jedinečné príbehy, v ktorých sa mieša horor a tajomno.
⬤ Ponúka dobrú hodnotu ako kompilácia štyroch poviedok, najmä preto, že je zadarmo.
⬤ Poskytuje pohľad do ranej divnej fantastiky, ktorá ovplyvnila neskorších spisovateľov, ako bol Lovecraft.

⬤ Niektoré poviedky, najmä „Piesok“, sú príliš dlhé a môžu pôsobiť rozvláčne.
⬤ Opisné písanie môže byť pre bežných čitateľov príliš zložité.
⬤ Niektorí čitatelia považovali príbehy za predvídateľné alebo nie také pútavé ako iné Blackwoodove diela.
⬤ Chýbajúce moderné formátovanie (napríklad obsah) môže v digitálnych verziách sťažovať orientáciu.

(na základe 23 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Four Weird Tales (Esprios Classics)

Obsah knihy:

Algernon Henry Blackwood (1869-1951) bol anglický spisovateľ nadprirodzených príbehov. Na konci tridsiatych rokov začal Blackwood písať hororové príbehy.

Bol veľmi úspešný, napísal desať kníh poviedok a vystupoval s nimi v rozhlase aj v televízii. Napísal aj štrnásť románov a niekoľko divadelných hier, z ktorých väčšina bola inscenovaná, ale nebola publikovaná. Bol vášnivým milovníkom prírody, čo sa odráža v mnohých jeho poviedkach.

Hoci Blackwood napísal niekoľko hororových poviedok, jeho najtypickejšie diela sa nesnažia ani tak vystrašiť, ako skôr vyvolať pocit strachu. Dobrým príkladom sú romány Kentaur (1911) a Julius LeVallon (1916) a jeho pokračovanie Jasný posol (1921).