Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 5 hlasoch.
Full Throttle Heart: The Rapture & Ecstasy of Nietzsche's Dionysian Worldview
Kritická stránka filozofie Friedricha Nietzscheho (1844-1900) bola zameraná na modernitu: veril, že s modernizáciou sa strácajú "najvyššie" a "najušľachtilejšie" typy ľudí a spoločenské podmienky na ich vytváranie. Pozitívna stránka Nietzscheho filozofie bola zameraná na znovuzískanie svetonázoru starogréckej kultúry. Akokoľvek sa kritická stránka Nietzscheho filozofie môže zdať nesúrodá, pozitívna stránka jeho filozofie je konzistentná; pozitívna stránka tak môže obe stránky urobiť koherentnejšími. Pri sledovaní dejín degenerácie ľudstva do moderny Nietzsche dospel k poznaniu Aristofanových sťažností na Euripida a Sokrata ako originálneho odhalenia strmého úpadku západnej kultúry. Inými slovami, Euripidova filozofia vedie k svetonázoru, v ktorom je znehodnotená ľudská dôstojnosť, a Sokratova filozofia vedie k svetonázoru, ktorý tvorí nihilizmus. Vzhľadom na naše dekadentné moderné postavenie v dejinách ľudstva si možno ťažko predstaviť pôvodný západný svetonázor starých Grékov. Nietzsche však zistil, že to, ako starovekí Gréci chápali tragédiu, odhaľuje, ako chápali existenciu a ako žili s dôstojnosťou autentickej vznešenosti. Starogrécka kultúra si ctila zmysel, v ktorom existenciu riadia božské sily - sily, ktoré presahujú sily smrteľníkov.
Podobne aj existenciálne záhady, ako sú osud, smrť a láska, presahujú našu schopnosť plne ich pochopiť, a ako dokazuje ich schopnosť ohromiť nás, nejakým spôsobom zahŕňajú božstvo. Podľa Nietzscheho tak mohli starí Gréci existovať v autentickom spoločenstve s takýmito božskými silami, pretože Gréci mali vznešený vzťah k vlastnej smrteľnosti. To si možno predstaviť z ich pohľadu na tragédiu a Nietzsche tento starogrécky pohľad na existenciu nazval "dionýzovský svetonázor". Podľa starovekých Grékov: Čas je kruh, Dionýzos je boh a "boh" je "to, čo osvetľuje svet". Na jednej strane teda všeobecnú odpoveď, ktorú si vyžaduje dionýzovský svetonázor v súvislosti s večným opakovaním existencie, samozrejme vrátane tragickej, možno filozoficky charakterizovať ako Amor Fati. Na druhej strane Srdce na plný plyn charakterizuje konkrétnu skúsenosť Amor Fati ako reakciu na tragédiu: reakciu, ktorá potvrdzuje dionýzovský svetonázor tým, že tragédiu prežíva ako vytrženie a extázu božskej afektivity. Táto kniha je rozdelená na tri časti. Prvá časť "Ako čítať Nietzscheho" ukazuje Nietzscheho filozofiu ako dostatočne konzistentnú, takže čitatelia by mali byť schopní obrátiť sa na ktorúkoľvek pasáž v Nietzscheho spisoch a zorientovať sa.
Druhá časť predstavuje hravé, roztopašné a povzbudzujúce dithyramby prvého vydania vo svetle poznatku, že dionýzovský svetonázor je jednotiacim princípom Nietzscheho filozofie. Patrí sem aj diskusia o Dionýzových mystériách v ich vzťahu k Platónovým dialógom a eleusínskym mystériám. Napokon tretia časť tejto knihy prináša Scalambrinov preklad Nietzscheho takzvaných "listov šialenstva" z januára 1889.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)