Slobodné myslenie a oficiálna propaganda

Recenzie čitateľov

Z recenzií vyplýva, že esej Bertranda Russella je aktuálna aj takmer sto rokov po jej napísaní a ponúka prenikavú kritiku myslenia, propagandy a výziev na zachovanie intelektuálnej slobody. Zatiaľ čo štýl písania je chválený pre svoju jasnosť a priamosť, niektorí recenzenti poznamenali, že niektoré prvky sa zdajú byť podľa moderných štandardov zastarané alebo zjednodušené.

⬤ Jasný a priamy štýl písania, prístupný širokému publiku.
⬤ Obsah je aktuálny a rezonuje so súčasnými problémami, najmä v oblasti vzdelávania, propagandy a slobody myslenia.
⬤ Russellove postrehy sa považujú za prezieravé, predvídajúce moderné výzvy v spoločnosti.
⬤ Esej slúži ako kritická úvaha o ľudskej povahe, vzdelávaní a vplyve dezinformácií a propagandy.

⬤ Niektorí čitatelia považovali esej za zastaranú a zjednodušenú v porovnaní s modernými štandardmi.
⬤ Niektoré problémy s tlačou vo verzii pre Kindle zhoršovali zážitok z čítania.
⬤ Kritici si všimli, že niektoré Russellove názory môžu pôsobiť príliš cynicky alebo extrémne.
⬤ Text môže pôsobiť ako časová kapsula, ktorá zdôrazňuje problémy, ktoré sú síce stále aktuálne, ale nemusia plne riešiť dnešné zložité problémy.

(na základe 44 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Free Thought and Official Propaganda

Obsah knihy:

Slobodné myslenie a oficiálna propaganda je prejav Bertranda Russella z roku 1922 o dôležitosti neobmedzenej slobody prejavu v spoločnosti a o probléme zasahovania štátu a politickej triedy do tejto slobody prostredníctvom kontroly vzdelávania, pokút, ekonomického vplyvu a prekrúcania dôkazov. Russell začína opisom bežnejšieho používania pojmu "sloboda myslenia", ktorý znamená, že človek neprijíma bezvýhradnú vieru v populárne náboženstvo daného regiónu, alebo v ideálnom prípade vôbec v akékoľvek náboženstvo.

Poznamenáva, že to nie je povolené vôbec v žiadnej krajine, možno s výnimkou vtedajšej Číny. Človek sa napríklad nemohol prisťahovať do USA bez toho, aby prisahal, že nie je anarchista alebo polygamista, a keď už bude vnútri, nesmie byť komunista. Vo Veľkej Británii nesmel vyjadriť nevieru v kresťanstvo, v Japonsku v šintoizmus.

Russell poznamenáva, že takéto krajiny si o sebe môžu myslieť, že majú slobodu prejavu, ale niektoré myšlienky sú také očividne "obludné a nemorálne", že sa na ne takáto tolerancia nevzťahuje. Poukazuje však na to, že je to presne ten istý názor, ktorý umožňoval mučenie počas inkvizície, že všetky myšlienky musia byť povolené, bez ohľadu na to, aké zjavne zlé sú.

Russell poznamenáva, že tento útlak zo strany politickej triedy sa neobmedzuje len na náboženstvo. S veriacimi vo voľnú lásku alebo komunizmus sa zaobchádza ešte horšie.