Praktiky sebectva

Recenzie čitateľov

Kniha „Praktiky sebectva“ od Zygmunta Baumana a Reina Rauda skúma konštruovanie seba v modernom kontexte prostredníctvom dialógu. Hoci poskytuje zaujímavé poznatky a nový pohľad na sociologické koncepty, jej akademická hutnosť a zložitý jazyk môžu byť pre bežných čitateľov náročné. Knihu odporúčame študentom a vedeckým pracovníkom so záujmom o sociológiu a filozofiu, ale nemusí osloviť ľudí mimo týchto oblastí.

⬤ Poskytuje zaujímavé skúmanie sebectva v modernej spoločnosti.
⬤ Pútavý formát dialógu ponúka jedinečné postrehy.
⬤ Vhodný pre študentov a akademikov, najmä v oblasti sociológie a filozofie.
⬤ Prepája rôzne koncepty a disciplíny, čím je prístupný širšiemu publiku.
⬤ Ponúka zrozumiteľnosť zložitých tém.

⬤ Hustota a zložitosť jazyka môže byť náročná (vyžaduje si silnú znalosť predmetu).
⬤ Rozloženie je opísané ako husté a nepútavé.
⬤ Niektorí čitatelia mali pocit, že jej chýba hĺbka a pútavé postrehy.
⬤ Krátka dĺžka nemusí ospravedlniť cenu.
⬤ Zdá sa, že je vhodnejšia pre akademických čitateľov než pre bežných divákov.

(na základe 16 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Practices of Selfhood

Obsah knihy:

Súčasné chápanie ľudskej subjektivity prešlo dlhú cestu od karteziánskeho "myslenia" alebo Freudovho pohľadu na "ja" bojujúce so svojím nevedomím. Už o sebe neuvažujeme ako o stabilných a nedeliteľných jednotkách alebo ich kombináciách - namiesto toho vnímame seba ako neustále znovuobjavované a reorganizované v interakcii s inými a so svojím sociálnym a kultúrnym prostredím. Svet, v ktorom dnes žijeme, je však svetom neistoty, kde nič nemožno považovať za samozrejmé. Zvládanie zmien je výzvou, ale zároveň predstavuje nové príležitosti.

Neistota môže byť oslobodzujúca aj utláčajúca. Ako jednotlivec chápe svoje postavenie vo svete? Sme ako ľudské bytosti determinovaní svojím genetickým dedičstvom, spoločenskými okolnosťami a kultúrnymi preferenciami, alebo sme vo svojich rozhodnutiach slobodní? Ako vzniká sebectvo? Sleduje rovnaký vzorec vývoja u všetkých ľudí, vo všetkých kultúrach a vo všetkých vekových kategóriách? Alebo je to sociokultúrna konštrukcia, ktorú nemožno pochopiť mimo historického kontextu? Menia sa v súčasnom svete zásadne vzorce sebectva? Umožňujú nám nové technológie väčšiu autonómiu, alebo nás zvádzajú k tomu, aby sme sa vzdali slobôd, ktoré máme?

Tieto otázky skúmajú Zygmunt Bauman a Rein Raud vo svojom pútavom a rozsiahlom dialógu, v ktorom spájajú svoje kompetencie v oblasti sociológie, filozofie a teórie kultúry, aby sa pozreli na to, ako sa sebectvo vytvára v sociálnej praxi prostredníctvom jazyka, úsilia o sebaprezentáciu a sebarealizáciu, ako aj interakcie s ostatnými. Je to nepostrádateľný text na pochopenie zložitosti sebectva v našom súčasnom tekutom modernom svete.