Languages of Class Struggle: Communication and Mass Mobilisation in Britain and Ireland 1842-1972
Toto je opis piatich významných epizód v dejinách robotníckych hnutí v Británii a Írsku, ktoré v rôznej miere spochybnili moc kapitalistického štátu.
JOHN FOSTER využíva tieto prípadové štúdie na zdôraznenie dôležitosti jazyka, toho, ako sa vytvárajú argumenty na mobilizáciu za zmenu, ale aj toho, ako sociálne bariéry bránia revolučným zmenám.
V dvoch kapitolách analyzuje robotnícke hnutie v Clydeside v priebehu polstoročia: štrajk v roku 1919 a štrajk UCS Work-in v roku 1972. Tretia sa zaoberá generálnym štrajkom v Belfaste v roku 1919, ktorý vytvoril spoločný triedny jazyk, aby na chvíľu prekonal imperialistami a zamestnávateľmi presadzované náboženské sektárstvo. Štvrtá kapitola sa zaoberá akčnými radami z roku 1920, ktoré boli ovplyvnené skúsenosťami z ruskej revolúcie v roku 1917.
Poslednou epizódou je generálny štrajk inšpirovaný chartistami v roku 1842, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil Marxa a Engelsa pri vývoji ich vlastných teórií triedneho vedomia, organizácie a mobilizácie.
Foster sa zaoberá marxistickými teóriami jazyka, najmä tými, ktoré vznikli na začiatku Sovietskeho zväzu a ktoré integrovali procesy myslenia, jazyka a konania. Tvrdí, že ak sa správne uplatňujú, môžu vytvoriť podmienky na účinnú komunikáciu triedneho vedomia, a tým aj na masovú mobilizáciu.
Cieľom knihy Jazyky triedneho boja je obnoviť a znovu zdôrazniť argumenty, ktoré predložil Marx a neskôr Lenin, a to, že práve vlastné rozpory kapitalizmu, ekonomické a politické, možno - po ich aktívnom odhalení - využiť na spochybnenie moci vládnucej triedy. Takéto momenty sú síce relatívne zriedkavé, ale práve tieto momenty krízy a rozpory, ktoré obnažujú, sú rozhodujúce pre naše chápanie sociálnej zmeny.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)