Hovoriace zvieratá

Pôvodný názov:

The Talking Beasts

Obsah knihy:

JOSEPH ADDISON Ako vám mám priblížiť čas a vzdialenosť, ktoré nás delia od veku bájok? Spomeňte si, aký týždeň sa vám zdal najdlhší vo vašom živote. Spomeňte si na päťdesiatdva takýchto týždňov za rok.

Potom pomyslite na dvetisícpäťsto rokov a skúste si uvedomiť, že Ezop - niekedy nazývaný ôsmy mudrc - žil pred dvadsiatimi piatimi storočiami a vytvoril tieto nádherné rozprávky, ktoré nás tešia dodnes. Shakespeare je dokonca ešte stále čímsi záhadným, hoci sa narodil v našej ére, pred necelými päťsto rokmi.

Ľudia sa však stále snažia objaviť nové skutočnosti z jeho života, ktoré by mohli lepšie vysvetliť jeho genialitu. Ešte väčšou záhadou je starý veľký Homér, ktorý už stáročia mätie svet. Vedci si nie sú istí, či sú "Iliada" alebo "Odysea" dielom jednej alebo viacerých myslí. Kto to môţe povedať, veď napínavé príbehy sa rozprávali - pravdepodobne podľa vzoru všetkých minstrelov svojej doby - viac ako osemsto rokov pred Kristom. Na pozadí tej nejasnej dávnej minulosti, možno o dvesto rokov neskôr ako Homér, sa črtá veľkolepá postava inej tajomnej bytosti - gréckeho otroka Ezopa. Nech už žil kdekoľvek a kedykoľvek a či vlastne vôbec niekedy žil, zdá sa nám veľmi reálny, hoci od neho uplynulo viac ako dvetisíc rokov. Medzi všetkými príbehmi, ktoré o ňom rozprávali učenci a historici - preosievajúc v priebehu storočí pravdivé od nepravdivých - získavame živý obraz človeka. Narodil sa v Grécku, pravdepodobne vo Frýgii, asi 620 rokov pred Kristom. Mal viacero pánov a práve posledný, Iadmon, mu dal slobodu pre jeho nadanie a múdrosť. Historik Plutarchos rozpráva o jeho prítomnosti na dvore lýdskeho kráľa Kroesa a o tom, že sa tam stretol s Tálesom a Solónom, a hovorí aj o tom, že múdremu Solónovi vyčítal nezdvorilosť voči kráľovi. Ezop navštívil Atény a na poučenie občanov napísal slávnu bájku o Jupiterovi a žabách.

Nie je isté, či po sebe zanechal nejaké písomné bájky, ale tie, ktoré sú známe pod jeho menom, boli populárne v Aténach, keď toto mesto bolo slávne po celom svete pre svoj dôvtip a vzdelanosť. Sokrates aj Platón sa v nich vyžívali.

Čítame, že Sokrates sa v posledných dňoch svojho života zabával tým, že pretváral do veršov niektoré z Ezopových "mýtov", ako ich sám nazýval.