Andrea Dworkin

Recenzie čitateľov

V recenziách sa vyjadruje sklamanie z formátovania a štýlu knihy a opisuje sa ako náročné čítanie kvôli nedostatku prestávok a interpunkcie. Zatiaľ čo téma týkajúca sa Andrey Dworkinovej je oceňovaná, jej prevedenie viedlo k frustrácii čitateľov.

Kniha je potvrdzujúcim dielom o Andrei Dworkinovej a autor je chválený za oddanosť jej odkazu.

Celý formát knihy pozostáva z jedného súvislého odseku bez prestávok a interpunkcie, čo sťažuje čitateľom zapojenie sa do textu.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

ANDREA DWORKINOVÁ.

Andrea Dworkin o tejto štúdii svojej práce napísala:

Je pre mňa úžasné vidieť, že sa k mojej práci pristupuje s takou vášňou a úctou. V USA neexistuje nič, čo by sa tomu podobalo vo vzťahu k mojej práci.

Michael Moorcock o americkej feministke a spisovateľke Andrei Dworkinovej napísal: ,,Je to veľmi dôležité: "Myslím si, že feminizmus je najdôležitejším politickým hnutím našej doby. Ľudia si myslia, že Andrea nenávidí mužov. Nazývajú ju fašistkou a nacistkou - najmä americká ľavica, ale v jej diele to nie je badateľné. Mne sa zdala ako mačička... Má neobyčajnú výrečnosť, akési kúzlo, ktoré ľudí dojme".

Dworkinová je veľmi pozitívna spisovateľka, ktorá vždy ženie vpred revolúciu, zmenu a radikálne myslenie. V úvode k Listom z vojnovej zóny píše: "Teraz som bezohľadnejšia, ako keď som začínala, pretože viem, čo všetko stojí, a je to jedno. Veľa som zaplatil za to, aby som mohol písať to, čo považujem za pravdivé. Na jednej strane strašne trpím opovrhnutím, s ktorým sa veľká časť mojej práce stretla. Na inej, hlbšej úrovni je mi to jedno".

Dworkinová vo svojom životnom diele vyvažuje individuálne utrpenie spisovateľa s väčším, celosvetovým utrpením podriadenosti žien, takže, ako hovorí, človek sa na osobnej úrovni stáva imúnnym voči bolesti, zatiaľ čo na väčšej, globálnej úrovni bolesť žien a detí na celom svete stále narastá a stále ju privádza do šialenstva: "Napísala som ich eseje a prejavy), pretože verím v písanie, v jeho moc napraviť krivdy, zmeniť to, ako ľudia vidia a myslia, zmeniť to, ako a čo ľudia vedia, zmeniť to, ako a prečo ľudia konajú. Napísal som ich z presvedčenia, pôvodne kvakerského, že treba hovoriť pravdu moci. To je základný predpoklad mojej feministickej práce: aktivizmus alebo písanie". Dworkinová tu svoju prácu predstavuje ako križiacku výpravu, to je novinový výraz pre jej druh polemiky, "križiacku výpravu" proti mlčaniu a násiliu, proti krutosti a nerovnosti, a určite je Dworkinová v médiách často vykresľovaná ako križiačka, ako niekto, kto naozaj verí sám sebe, svojmu presvedčeniu, niekto, kto je úplne odhodlaný, ako málokto iný, radikálne sa zmeniť. Michael Moorcock vo svojom článku o Andrei Dworkinovej (New Statesman, 1988) píše: "To, proti čomu bojuje vo všetkom, čo píše a robí, je mužské odmietanie uznať sexuálnu nerovnosť, mužská nenávisť voči ženám, mužské pohŕdanie ženami, mužská moc".